Pred viac než tisíc rokmi v Číne, v kláštore Shaolin, mnísi učili svojich žiakov metódam rozvoja vytrvalosti a fyzickej sily nevyhnutným k tomu, aby mohli znášať kázeň, ktorá bola súčasťou ich náboženstva. Fyzická tréningová metóda, v časoch bojov medzi vládnucimi dynastiami, keď v obave zo vzbury proti monarchii, bolo poddanému obyvateľstvu pod hrozbou smrti zakázané vlastnenie a používanie zbraní, viedla k rozvoju metódy boja ,,prázdnou rukou“ a sebaobranných techník, čo dnes nazývame shaolinskou školou.
Toto bojové umenie bolo prenesené na Okinawu, ktoré bolo obdobne zmietané nepokojmi a mocenským bojom, kde sa zmiešalo s domácou ostrovnou bojovou technikou. Karate v 17. až 18. storočí (v tom čase nazývane te, tode, alebo aj toudi) sa rozširuje na Okinawe hlavne v troch mestách, podľa ktorých sa delilo na Shuri-te (Shuri), Naha-te (Naha) a Tomari-te (Tomari).
to-de
Termín karate sa stáva oficiálnym až začiatkom 20. storočia. Jeho význam bol spočiatku spätý s tode, kde de je len foneticky pozmenené te, čo v čínštine i okinavčine znamená technika a v japončine ruka. Okinavčanmi bol čítaný ak kara, čo v japončine zase nieslo význam prázdny. Keď sa všetky tieto informácie zjednodušia dá sa povedať, že karate je inak čítané tode.
karate-do
Štýly s dodnes najväčšou svetovou expanziou sú šotokan-rju, šito-rju, vado-rju a godžu-rju. Každý z týchto štýlov je výnimočný, má svoje špecifiká, čo sa týka bojovej tecdhnológie, didaktiky či filozofie. Do detailu postihnúť tieto špecifiká dokážu len karatisti venujúci sa roky tomu-ktorému štýlu. Zakladatelia týchto štýlov (šotokan rju - Gišin Funakoši, šito rju - Kenva Mabuni, vado rju - Hironori Ohcuka, godžu-rju - Čódžun Mijagi a ich predchodcovia.
V každom bojovom umení pochádzajúceho z ďalekého východu, tvoria významnú súčasť kompletného výcviku súborné cvičenia. V karate to je Kata, čo v doslovnom preklade znamená "forma" a symbolizuje boj proti imaginárnym útočníkom, ozbrojeným či neozbrojeným, útočiacim rôznymi spôsobmi v stanovenom poradí. Bola predávaná len žiakom, ktorých si vybral sám majster, výučba a praktikovanie boli zahalené rúškom tajomstva, pričom bola evidentne tým "rozumom" v systéme Karate.
V období po druhej svetovej vojne sa karate rýchlo šírilo z Japonska do celého sveta. Ako bojové umenie, ktoré bolo v prvom rade tradované, nebolo však náležite dokumentované, systemizované a metodicky rozpracované. Viaceré smery a rôzne školy spôsobovali veľkú rôznorodosť v pojatí základnej techniky a súborných cvičení.
